Ako deti si vieme povedať o to po čom túžime. Nepremýšlame vtedy nad tým aký to môže mať dosah. Jednoducho ideme tam kam chceme a zoberieme si to čo chceme. Ako dospievame, tak tato spontannosť a až detská úprimnosť sa v nás stráca, pretože je tam vplyv rodiny, školy, náboženstva, okolia. Holíme si podpazušie, pretože tak to ma byť, nosíme moderné spodné prádlo, pretože v retro by nás kamaráti vysmiali, vyholíme si hlavu aby sme vyzerali drsnejšie. Do zrkadla sa pozeráme len keď sme úplne sami, pretože inak sme považovaní za zšenštilých. Sme drsní, heterosexuáli a pritom pozeráme po druhých chalanoch a v našich tajných snoch keď šukáme babu myslíme práve na toho chalana a naopak. Hanbíme sa povedať čo nás v sexe baví, je to pomaly tabu aj pre nás samotných. Väčšina z nás sú ovce, ktoré chodia do práce, chodia sa zabávať, občas šukajú a pri tom myslia nia niekoho úplne iného, snažia sa vzbudiť dojem, že sú niečím výnimoční…. ale nie sú, sú to len ovce, ktoré robia presne to čo od nich chce spoločnosť, rodina, náboženstvo, priatelia… pri tom vo svojich tajných snoch túžia po niečom úplne inom. Celý život prežijú v jednom veľkom klame. Porodia deti. Rodičia dajú základ. A spoločnosť a okolie dá zvyšok a celé sa to opäť opakuje. Nesloboda. Frustrácia zo seba samého. Sexuálna nevyrovnanosť. Potlačené sebavedomie. Všetko zle. Mamičky sú happy so svojích usmievavých detí, krásne očká, úsmev…. Vidia v nich právnikov, lekárov, úspešných podnikateľov, športovcov. Nenechajú im voľný výber. A to nehovorím o vzdelaní alebo práci. Neexistuje, aby ich syn bol iny, aby ich dcéra bola iná. To je neprípustné. Otec si nevie predstaviť, že jeho syna priťahujú aj chlapci. Je to zvrhlé. Je to proti prírode. Proti prírode? Príroda to má už vyriešené veľmi dávno. Jednoducho to nerieši ako my ludia. je úplne jedno kto má akú srsť, kto má aké nohy, oči, kto koho šuká, na koho močí.
Ľudia raz boli slobodni, až prišlo náboženstvo, kresťanstvo, ktoré toto všetko potlačilo. Potlačilo ľudskú prirozenosť. Vštepilo nám, že ľudská sexualita je hriech, že nahota je nemorálna. A tak sa skrývame. Robíme všetko potajomky. Sme úspešní podnikatelia, právnici, lekári, učitelia, kňazi, politici…. ale doma v súkromí…

Robíme chyby. Celý život. Opakujeme stále to isté, a len preto aby sme to v starobe pochopili. Keď už bude veľmi neskoro. Premýšlam nad tým všetkým. Dosť často robím hlúposti, pretože vo mne ešte ostalo to dieťa, ktoré vie lietať nad stromami. Pretože si nechcem na konci svojej cesty niečo vyčítať. Ak niečo chcem, tak o to bojujem. Minimálne to skúsim. Nepremýšlam nad dôsledkami. Možno som naivný, možno pre mnohých z Vás som nezodpovedný. Ale mne je to úplne jedno.

Ako napísala Martina Kamenská, cítim sa vo svojej koži vtedy keď mi je úplne jedno čo si o mne myslite.