Boh nás stvoril nato, aby sme boli šťastní, aby sme naplno prežili tento a ďalšie životy, dokázali sa poučiť zo svojich chýb, nevzdávať sa, keď na nás zrazu všetko padá, veriť si za každých okolností…. a užívať si všetky radosti života. Obdaril nás pohlavnými orgánmi, podobne ako v prírode všetky živočíchy, a dal nám okrem vnímania lásky jednu nadpozemskú možnosť, ktorú nemajú všetky živočichy na tejto planéte. Dotknúť sa v istej chvíli samého neba, vesmíru, prípadne boha ako stvoriteľa samého. Byť chvíľu tým bohom.

Je to orgazmus.

Či už ho prežívame v dvojici a je to úplne jedno či s takým alebo onakým pohlavým, alebo si to užívame sami so sebou. Boh nás neobdaril orgazmom len preto, aby sme plodili deti, keby to tak bolo, tak nám určí koľko orgazmov v živote máme zažiť, a teda koľko detí splodiť a veľké odpočítavadlo nad posteľou, dubovým stolom, vo výťahu, na kuchynskej linke, na lavičke…. by nám odčítavalo koľko ešte orgazmov nám v živote ostáva. Ale tak to nie je. Tento pocit, túto nirvánu máme preto, pretože nám ju boh dal aby sme si ju maximáne užili, čo to len dá. A Boh tam hore je spokojnejší keď voláme jeho meno pri sexuálnom vyvrcholení skôr, ako keď pokrytecky klačíme pred oltárom v “chráme božom” a voláme jeho meno a pritom myšlienkami sme kdesi úplne inde. Pri vyvrcholení, sme pár sekún pri ňom.