Je potreba veľkej odvahy, aby človek zaletel k najbližšej hviezde? Aby sa ponoril do oceánu a plával s delfínmi? Je potreba veľkej odvahy aby človek kráčal rovno, spriamene a isto po svojej ceste k cieľu, ktorý je ako maják tam kdesi v diaľke a ukazuje mu kadial má kráčat?

Je potrebné sa len správne pozerať, riadiť sa srdcom, byť otvorený a úprimný vo svojich rozhodnutiach, používať slová ktoré vychádzajú zo srdca…. áno, mať veľkú dávku odvahy byť slobodný, nech sa deje čokoľvek, nie len vtedy keď to človeku vyhovuje. Za každého počasia, za každého režimu, za každeho královstva, v každom živote, v každom priestore i čase… v celom vesmíre.

A potom pochopíme, že ten maják v diaľke nám svieti na cestu ale neukazuje nám cieľ, pretože ten cieľ nie je dôležitý.

Keby v mnohých z nás pretrvávala pamať z minulých životov, aké by to bolo jednoduché, pretože by sme už nikdy neopakovali svoje chyby, lenže ten život by potom nemal význam, nepostupovali by sme o level vyššie, pretože by sme sa už neučili. Mnohí z nás sú preto odkázaní stále robiť tie isté chyby, dookola a život pre nich potom stráca hlbší význam, ale stačí im že sa majú dobre, že majú skvelú prácu, že si plnia materiálne sny a žijú v akejsi prázdnote, uspokojený len potrebami, ktorými sa za svoj život obklopili. A potom sú tu ostatní, bytosti, ktoré vedia viac, bytosti ktoré vidia ten maják v dialke aj ked nesvieti. Cítia to. Vedia to. A nikdy neodbočia. Sú odlišní, a sú tu v tomto priestore a čase pre niečo iné, niečo veľké. Niečo, čo zatieni každú jednu povrchnosť, každú jednu rovnakosť, čiernu a bielu, a vytvorí úžasné a nekonečné spektrum farieb 😉