Človek sa musí naučiť byt sam so sebou. Chce čas. Veľa času a mnoho skúsenosti. Ľudí v jeho živote. Samota býva ťažká ale len pre slabých a nemocnych. Pokial človek ma aspoň trochu sily, tak musí ísť stále dopredu. Neľutovať to čo bolo a hlavne nepripustiť aby druhí ľutovali jeho. A aj keď je ten cieľ / prekážka veľká. Dá sa zdolať. Treba ju rozmeniť na drobne. A veriť si. Pretože keď v nás umrie nádej tak končíme s týmto svetom a všetko sa bude opäť opakovať v dalších

Častokrát je to len skúška. Ako v škole. Čo v dany okamih v tejto situácii a pri tomto človeku urobíme. A podľa toho sa odvíjajú ďalšie udalosti, ktoré však vždy môžeme a dokážeme ovplyvniť. A tak je to stále dookola.

Oslávený a vyvolený bude ten, ktorý si to uvedomuje, koná tak, a nemá strach vyčistiť okolie od toho zlého. Učiniť tak akúsi katarziu. Ktorá začína od seba samého. A možno tak účini aj tisíckrát ale odmenou za to mu bude bod nula.